O "potočákovi"

Nádherné sfarbenie ktorým sa táto ryba pýši ma neuveriteľnú schopnosť prispôsobenia a maskovania pstruha vo vode. Je to veľmi prispôsobivé zafarbenie ktoré ho ukryje snáď všade. Farba pstruha veľmi závisí od prostredia v ktorom žije. Na väčších riekach a jazerách má svetlú, striebornú až svetlomodrú farbu s nevýraznými bodkami, na riekach s tmavým dnom je zas krásne hnedý. Pohlavne nedospelé jedince majú po bokoch radu charakteristických purpurovo modrých škvŕn. Pstruhy potočné na rozdiel od pstruhov dúhových nemajú na chvoste žiadne čierne pigmentové škvrny, zatiaľ čo chvostová plutva pstruha dúhového je husto bodkovaná. Brucho má strieborné, smerom nahor sa ztmavuje do zlatej farby. Chrbát je tmavohnedý. Hydrodynamický tvar tela ho prispôsobuje k rýchlemu plávaniu a zdolávaniu prekážok v tečúcich vodách. Masívna hlava má široko rozoklanú papuľu a čeľusťami s množstvom malých a ostrých zubov. Kútiky čeľustí sa v závislosti od poddruhu nachádzajú ďalej, alebo bližšie od kolmice spustenej za okom. 2 až 5 horných a dolných gombíkovitých výrastkov , stredné sú paličkovité. Ozubené čeriesla: na prednej doštičke je 2 až 6, na zadnej časti 9 až 18 zubov, zväčša v dvojrade. Oči sú veľké, čierne, niektoré poddruhy ich majú ozdobené zlatou obrubou. Pstruhy sa pri love riadia hlavne zrakom. Brušné párové plutvy sú posunuté smerom na brucho, prsné plutvy ležia tesne za žiabrami. Na chrbte má 2 chrbtové plutvy, prvá chrbtová plutva má postavenie približne v strede tela, za ňou nasleduje malá tuková plutvička bez kostených lúčov. Pri jednotlivých formách môže mať červenú až rúžovú farbu. Medzi ňou a bočnou čiarou je 14 až 19 šupín, zväčša 16 vrátane šupín bočnej čiary. Pozdĺž bočnej čiary je 110 až 125 malých šupín. Chvostové steblo je silné, zakončené silnou chvostovou plutvou. Zadný okraj chvostovej plutvy je u mladých jedincov slabo vykrojený, v dospelosti takmer rovný. Pstruh potočný (Salmo trutta) je pôvodným druhom Európy, severozápadnej Ázie i severnej Afriky. Podľa miesta výskytu vytvára mnohé varianty, ktoré sa často nápadne líčia tvarom tela i sfarbením. Pstruh potočný (Salmo trutta fario) predstavuje stálu, nemigrujúcu formu, ktorá žije v riekach, priehradách a jazerách. Je to vlastne zakrpatená forma Pstruha morského, ktorý ostal na týchto lokalitách uväznený počas poslednej doby ľadovej a za veľa generácií sa úplne adaptoval na sladkovodné podmienky. Ťažná a neťažná forma pstruha potočného sa navzájom výrazne odlišuje spôsobom života a exteriérovými vlastnosťami. Okrem týchto dvoch foriem existuje ešte veľa variant v rámci neťažnej formy, vyskytujúcich sa iba v určitých oblastiach, líšiacich sa sfarbením, veľkosťou, tvarom tela a spôsobom života. Tie boli v minulosti považované za samostatné odlišné druhy, alebo poddruhy a dostávali svoje vlastné vedecké mená. Dnes sa však odchýlky považujú za rôzne formy jediného druhu, pstruha potočného (Salmo trutta).

Výskyt:
Je rozšírený vo vodách od Nórska až po severnú Afriku, od Írska až na územie Ruska. Aklimatizovaný je v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande, v Afrike a Indii. Pstruh potočný patri medzi typických obyvateľov podhorských bystrín, teda jeho výskyt charakterizuje prvú zónu Huetovej klasifikácie. Napriek tomu, že Pstruhy patria medzi bioindikátory znečistenia životného prostredia, dokážu sa veľmi prispôsobiť a dokonca znesú aj istý stupeň organického znečistenia. Preto na nich môžeme natrafiť v riekach nižných horstiev a dokonca aj v nížinách. Pstruhy však viac obľubujú vody, ktoré niesu zničené znečistením, odvodnením, alebo vodnými stavbami. Žije v prúdnejších častiach toku s rýchlejším spádom, kde kamenité, alebo štrkové dno spoločne s rýchlim prúdom umožňuje dostatočné prekysličenie, ktoré je pre Pstruha základnou životnou podmienkou. Podľa výskumov biológa Nikolského pstruh potočný nemá dobré podmienky na rast, ak množstvo kyslíka nedosahuje hranicu 9,5 mg na liter vody, čo je asi 7 cm3 kyslíka na liter vody. Toto množstvo môžu obsahovať aj pomaly tečúce vody, ak ich teplota nepresahuje 16 °C. Množstvo kyslíka vo vode úzko súvisí s jej teplotou čím je teplota vody vyššia, tým jeho množstvo menšie. Spomínané údaje však ovplyvňujú aj iné faktory, napríklad aj miešanie vody. V prudkých a turbulentných vodách znesie pstruh teplotu 18 či 20 °C . Ak je však teplota dlhší čas vyššia, pstruh začne trpieť nechutenstvom a pri teplote vyššej ako 25 °C hynie. Vodné rastliny potokov s vápencovým dnom uvoľňujú veľké množstvo kyslíka, kompenzujú miešanie vody a vysoké teploty. Pstruhy sa vyskytujú najmä vo vodách, ktoré sú členíte a poskytujú množstvo úkrytov. Ryba v tečúcej vode sa rýchlo únavy, preto potrebuje rôzne prekážky so spätným prúdom, kde si odpočinie a skrýva sa pred predátormi. Pstruhy si v tečúcich vodách vyberajú stanovisko, ktoré sa stane ich základným teritóriom. To musí rybe poskytovať bezpečný úkryt a zároveň ju mu musí chrániť pred silným prúdom. V okolí takéhoto stanovišťa si pstruhy udržujú vlastné potravové teritórium, ktoré si bránia a votrelcov buď zaženú, alebo zjedia. V takomto teritóriu pstruhy aktívne vyhľadávajú potravu a lovia. Prúd rieky im prináša množstvo potravy v podobe hmyzu, červov a iných bezstavovcov, ale aj plôdiku. Teda množstvo pstruhov v danom revíry závisí aj od množstva prekážok a úkrytov ktoré sa v ňom nachádzajú. Tieto stanovišťa pstruhy obsadzujú.

Potravinový režim:
Pstruh potočný je samotársky lovec, a obýva svoje teritórium a stanovišťa okolo neho. Loviská sa menia podľa ročného obdobia, ale vždy sú na trase, kam mu prúd prináša potravu. Svoje teritórium si pstruhy urputne bránia. Rozdelenie jedincov po toku je presne stanovené, platia tu prísne hierarchické pravidlá. Rozhoduje veľkosť jedinca. Najlepšie stanovišťa obývajú tie najväčšie jedince. V niektorých úsekoch vodného toku, kde žije veľký pstruh sa nemusí vyskytovať žiadny iný konkurent, lebo je to jeho teritórium a požiera ostatných „konkurentov“. V životnom rytme pstruha potočného sa striedajú obdobia lovu s obdobiami odpočinku, keď sa skrýva vo svojom úkryte. Dĺžka týchto období závisí od teploty vody, jej okysličenia, od atmosferických podmienok a dostatku potravy. Na začiatku jari je málo aktívny, konzumuje len to, čo sa ocitne v bezprostrednej blízkosti jeho úkrytu v hĺbke. Časom však zvyšuje svoju aktivitu, začína sa pohybovať po celom vodnom stĺpci a veľkú časť dňa loví. S príchodom leta, keď sa voda prečistí, a klesne, obmedzí sa jeho aktivita na skoré ranné a neskoré večerné hodiny. Počas dňa je ukrytý vo zvírených vodách za balvanmi a vodopádmi. Zorný uhol pstruha potočného je asi 270°. Vidí teda aj do strán a do zadu v horizontálnej aj vertikálnej rovine. Pstruh rozoznáva farby, na jeho sietnici sú tyčinky aj čapíky. Ďalším zmyslovým orgánom je bočná čiara, rovnováhu udržuje pomocou vnútorného ucha.

Rast:
Rýchlosť rastu pstruha potočného je rozličná v závislosti od prírodných podmienok a prostredia. Pstruh potočný pohlavne dospieva medzi druhým až štvrtým rokom života. Dĺžka ročného plôdiku môže byť medzi 2,5 až 13 cm, dvojročných rýb 10 až 23 cm a trojročných od 15 po 30 cm. Jedince v nižných vodách dorastajú zvyčajne väčších rozmerov, ako jedince žijúce v podhorských potokoch. Je to spôsobené tým, že toky vo vyšších nadmorských výškach poskytujú oveľa menej potravy. Rast taktiež ovplyvňuje pôvod sedimentov tvoriacich dno vodného toku. Malé a rýchlo tečúce potoky s granitovým, alebo rašelinovým dnom a kyslejšou vodou neposkytujú také vhodné podmienky na rast ako rieky, ktoré pretekajú vápencovými oblasťami. Tieto vody, bohaté na vápnik vytvárajú husté porasty vodných rastlín, ktoré zase podporujú zvyšovanie zásob potravy rýb v podobe hmyzu, mäkkýšov a kôrovcov. V takýchto vodách rastú pstruhy rýchlo a do veľkých rozmerov, až do 90 cm, zatiaľ čo v malých podhorských potokoch pstruhy zväčša nepresahujú 30 cm. Ale aj tu sa niekedy objavia exempláre o dĺžke 50 cm. Takéto ryby vyhľadávajú hlbokú vodu, teda rôzne zátoky s množstvom prekážok. Dĺžka života sa vo voľnej prírode odhaduje na 4 až 5 rokov, ale v zajatí sa podľa záznamov niektoré jedince dožili až 12 rokov.

„Šrenky“