Za pstruhmi na Mašu - 3. časť

V druhej časti môjho rozprávania o Palcmanskej Maši som vám popísal zážitky a skúsenosti z lovu pstruhov pri mojej prvej nášteve tohto revíru. Pomerne podrobne som popísal techniku lovu, ktorú sme tu s priateľom použili, ako aj jednotlivé úseky nádrže aj s prítokom Hnilca. Odvtedy prešli už štyri roky a ja som svoju prvú náštevu zatiaľ dvakrát zopakoval (raz nám bohužiaľ nevyšlo počasie). Po lepšom spoznaní špecifických daností nádrže, správania sa pstruhov a vylepšení techniky lovu, som postupne nadobudol čoraz viac skúseností. A o tie sa chcem s vami v tomto mojom poslednom diely o Maši podeliť. Moje nasledujúce dve návštevy Maši (v strede septembra) som absolvoval v spoločnosti ďalšieho priateľa, ktorý sa venuje výhradne lovu dravcov na prívlač. Pri mojej druhej návšteve sme s priateľom mali poriadnu smolu v tom, že hladina vody bola podstatne nižšia ako je "normál". Od miestnych rybárov sme sa dozvedeli príčinu. Kvôli predchádzajúcim suchám bez zrážok sa zmenšil objem prítoku Hnilca a keď sa konečne vylepšil, dostala malá vodná elektráreň, situovaná pri priehradnom múre nádrže povolenie na "plnú prevádzku". Tým sa odčerpalo značné množstvo vody a hladina začala prudko klesať. To malo samozrejme negatívny vplyv na aktivitu pstruhov a tým aj na úspešnosť nášho lovu. Mali sme problém vôbec dostať čln na vodu. Podarilo sa nám to až po značnom úsilí a prekonaní zhruba dvanásť metrov dlhého úseku od brehu (v mieste prítoku malého potoka pod dedinou), zaneseného bahnom.

Aj keď som si voči mojej prvej návšteve tohto revíru vylepšil svoju bilanciu o jedného mierečného pstruha, cítil som, že to stále nie je ono. Okrem stavu hladiny sa mi celkom nepozdávala ani naša taktika, technika lovu a ani nástrahy (okrem klasických pstruhárskych voblerov to boli rôzne blyskáče a mŕtve nástrahové rybky). Bol som rozhodnutý, že najbližšie v tom niečo zmením a vylepším. Na ďalší rok sa to našťastie nezopakovalo a na výsledkoch lovu to bolo poznať. Stav hladiny bol dokonca o niečo vyšší ako je optimum. Ale poďme k samotnému lovu. Kým bol priateľ vybaviť čln, samozrejme som neudržal svoju vášeň lovca na uzde a začal som loviť z brehu, hneď pri zakotvenom člne pod dedinou. Asi po treťom náhode sa mi podarilo zdolať pekného 34 cm dlhého pstruha potočného. Neprešlo päť minút a za chvíľu som mal 32 cm dúhaka. A to sa mi odopli ďalší dvaja "fešáci"! Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to len zvýšenou aktivitou pstruhov, ale aj správnou voľbou voblerov. Použil som totiž moje nové, vtedy ešte na pstruhoch nevyskúšané voblery Salmo Butcher BR5FN a Hornet H4F CW a tie boli omnoho úspešnejšie, ako všetky naše doteraz vyskúšané druhy (ostriežiky, pstrúžiky, čereble, ...). Keď sa priateľ vrátil s kľúčami od zámky na odomknutie reťazou pripevnených vesiel člna, od prekvapenia skoro onemel. Samozrejme mi zagratuloval a s o to väčším elánom nasadal spolu so mnou do člna. Z člna sme začali loviť na overených trasách, ktoré som popísal v mojom predchádzajúcom príspevku. Výsledky však neboli adekvátne nášmu úsiliu. Po zopakovaní predchádzajúcej techniky lovu vláčením voblerov za člnom sme postupne zmenili taktiku lovu. Tentoraz to bola moja iniciatíva. Pozorne sme sledovali aktivitu pstruhov (hlavne dúhakov, ktorí lovia v skupinách) po celej vodnej ploche a tam, kde sme ju zbadali, sme sa snažili k tomuto miestu čo najrýchlejšie priblížiť.

Tu sme s člnom zastali (aj keď nás vietor občas unášal ďalej) a začali dokola prelovovať celý tento úsek. Vyžadovalo si to väčšiu zručnosť a obratnosť. Nasledoval náhod za náhodom a výsledky sa čoskoro dostavili. Takto sme prelovili viaceré miesta nádrže, kde sme zazreli loviť dúhakov. Občas sme zakotvili pri brehu, na úseku medzi hotelom a zátokou a pokračovali v love z brehu. V tomto mieste je voda v blízkosti brehu čiastočne zarastená riasami, čo dáva šancu na úkryt pre množstvo rybiek a tie lákajú dravcov. Pobrežie je tu ploché, otvorenejšie ako inde a vietor sem zaveje množstvo všelijakých mušiek, ktoré padajú do vody a tým priťahujú hladných pstruhov. Výsledkom nášho spoločného úsilia na tomto mieste bolo z hruba 30 ulovených ostriežov. Mne sa tu podarilo chytiť behom dvoch dní aj troch vyše 30 cm dúhakov a jedného 34 cm potočáka. V mieste zátoky je voda podstatne hlbšia ako pri hotely a breh je strmý, spevnený násypom z veľkých balvanov a kamennou drťou. Lov z tohoto miesta je veľmi obtiažny. Ale zrovna na tomto mieste som za všetky moje pobyty na Maši videl najväčšie ryby. Prvé, ktoré som zazrel, boli obrovské, 2-3 kilové jalce hlavaté. "Naháňal som ich" mojimi voblermi, no nemal som najmenšiu šancu. Správali sa ako starí profesori a s kľudom angličana vždy oboplávali moju nástrahu. Pri najužšom mieste zátoky bol vo vode spadnutý mohutný konár. Snažil som sa viesť vobler popri ňom s nádejou, že spoza neho vyštartuje nejaký dravec. A stalo sa! Keď som po druhom náhode vyťahoval vobler zvody, zbadal som, ako ho sleduje nejaké veľké "torpédo". Bola to odhadom metrová šťuka! Zatajil som dych a opatrne som znova nahodil. V tom okamihu sa však nado mňou na ceste pristavil zvedavý mladý cyklista v bielom tričku, nahol sa cez zábradlie a samozrejme bolo po šťuke. Nakoľko tu prechádza prístupová cesta do Dediniek tesne pri zátoke a voda je všade priezračná, dravec sa pri najmenšom prudkom pohybe na brehu vyplaší. V duchu som si zanadával a posunul sa z hruba o 10 metrov ďalej. Zrazu som úplne zmeravel. Zbadal som som v blízkosti brehu asi dvojkilového pstruha potočného. Nasledoval náhod za náhodom, no zbytočne. Pstruh mňa a moje "smiešne rybky" ignoroval. Nevadí, oba prvé dni som si slušne zachytal a už som sa tešil na ten tretí.

V miestnom hostinci sme pri pive rozobrali úspešnosť doterajšieho lovu a zvolili taktiku na ten posledný. Pokecali sme si aj s kolegami muškármi z Banskej Bystrice a Košíc. Tí lovili pomerne úspešne, klasicky na šnúru ale aj pomocou bubliny, naplnenej vodou a s ktorou dosahovali dosť dlhé hody. Obdivoval som hlavne "klasikov". Sú to naozaj zruční majstri rybárskeho cechu. Techniku lovu pomocou bubliny som občas pred mnohými rokmi praktizoval na Hrone, no ako nástrahu som používal drobné beličky. S muchami nemám žiaľ skúsenosti. V budúcnosti by som sa chcel však aj v tejto technike priučiť. V poslednom, treťom dni našej zatiaľ poslednej návštevy Maši sme pokračovali tak, ako v predchádzajúcom dni. Akurát sme sa na záver nášho lovu viac priblížili k ostrovu, kde bola v tom čase aktivita dúhákov snáď najväčšia. "Priživujú sa tu" totiž na granulách, ktorými sú kŕmené pstruhy a sivone v klietkach. Tie prepadajú cez sitá a sú neodolateľným lákadlom pre pstruhov, ale aj ostatné druhy rýb (jalce, červenice, plotice, ostrieže, ba aj kapry) ktoré sa vyskytujú v nádrži. Snažili sme sa udržať čln v tesnej blízkosti bójok a preloviť okolie ostrova. Táto taktika priniesla úspech tak nám, ako aj muškárom (nebýva to však pravidlom, že sú tu pstruhy vždy najaktívnejšie). Protivníkom nám bol silný vietor, ktorý náš čln často unášal preč. Podarilo sa mi tu chytiť troch pekných dúhakov a jedného 37 cm jalca. Jedného 33 cm dúhaka sa mi tu podarilo chytiť aj z brehu. Poučkou do budúcna je zaobstaranie si kotevného systému člna. Pred cestou sme bilancovali: ja som chytil 10 mierečných dúhakov, 1 potočáka, 1 podmierečného dúháka, 1 jalca a asi 30 ostriežov. Priateľ chytil 4 dúhákov, 1 potočáka, 1 červenicu (za papuľku na vobler) a približne 15 ostriežov. Negatívom bolo, že sa mi odoplo pomerne veľa pstruhov. Chyba bola zrejme v tom, že na mojich spomenutých (doteraz však najúčinnejších) vobleroch sú malé, pomerne mäkké trojháčiky, ktorých ramienka sa často po útoku pstruha ohýbali. Napriek spomenutým nedostatkom som bol s lovom pstruhov nadmieru spokojný, aj keď sa to možno bude zdať niektorým skúseným pstruhárom v porovnaní s ich výsledkami smiešne. Nakoľko som však rybárom z juhozápadného Slovenska, nemám toľko možností lovu pstruhov ako oni. No som presvedčený o tom, že aj vďaka nadobudnutým skúsenostiam počas mojich troch náštev tohoto čarokrásneho revíru sa mi v love pstruhov na prívlač podarilo k ich majstrovstvu priblížiť. Dúfam tiež, že tým menej skúseným prívlačkárom dopomôžu moje opísané skúsenosti k zdokonaleniu lovu pstruhov na prívlač na tejto vodnej nádrži. Už sa teším na tú ďalšiu, tohtoročnú výpravu za pstruhmi na Palcmanskú Mašu. Možno tam stretnem aj niektorých z vás. Petrov zdar a veľa pekných zážitkov pri love pstruhov vám želá

Robo Fülöp