Priehrada Palcmanská Maša

S históriou, ale aj súčasnosťou obce Dedinky je neodmysliteľne spätá aj vodná nádrž na rieke Hnilec. V baníckej oblasti rieky Hnilec bola voda dobrým pomocníkom. Predtým to však boli len menšie vodné diela. Myšlienka vybudovať priehradu na rieke Hnilec a využiť výškový rozdiel medzi úrovňou tejto rieky a povodím rieky Slaná sa zrodila ešte počas Slovenského štátu. Realizovať ju sa však podarilo až neskôr.

V roku 1948 sa na základe návrhu švajčiarskej firmy Motor-Columbus a podľa projektu Hydroprojektu Bratislava začalo s výstavbou vodného diela Dobšiná, ktoré je situované v západnej časti Volovských vrchov v povodí Hnilca a Slanej, na juhovýchodnom okraji Slovenského raja.

Postupne sa budoval privádzač u akumulačnej nádrže Palcmanská Maša na rieke Hnilec do vodnej elektrárne vo Vlčej doline. Jeho dĺžka je 2713 m s výškovým rozdielom 269 m. Práce pokračovali výstavbou priehrady a hydrocentrály vo Vlčej doline a výstavbou priehrady Palcmanská Maša. Práce na výstavbe priehrady sa začali výkopom stavebnej jamy pre stredné bloky v auguste 1950. Betonárske práce začali v roku 1951 a pokračovali aj v zimných mesiacoch pod ochrannými plachtami. Najzložitejším miestom výstavby bol výkop a betónovanie blokov, cez ktoré viedla železničná trať. V priehradovom mieste sa pôvodná trať preložila na mostné provizórium a pod ňou sa vykonal výkop základov a betónovanie až po spodnú hranu provizória. Pokračovať bolo možné až po preložení železničnej trate. Počas tejto najťažšej etapy výstavby, ktorou bolo preloženie železničnej trate Červená Skala – Margecany v dĺžke 5 km sa vykopalo, odviezlo a použilo celkom 270 tis.m3 materiálu. Výstavba si vyžiadala presídlenie 88 domov. Presídlenie sa týkalo osád Dobšinská Maša, Dedinky /bývalé Štefanovce a Imrichovce/.

Výstavba vodného diela

1. Vládna úloha znela:
Do 31.decembra 1952 zvýšiť hladinu vody na Hnilci na kótu 770 m, dať do prevádzky prvý agregát Francis, domy na Dedinkách a Dobšinskej Maši začať búrať, započať so sťahovaním občanov, zbúrať školu. Práce pokračovali naplno. Aby sa voda mohla zachytiť pred múrom, urobilo sa dočasné hradenie zo zemnej hrádze, tesnené larzenovou stenou. 9.januára 1953 – 9 dní po termíne!- bola úloha splnená.

2. Vládna úloha znela:
Na Hnilci do konca r.1953 previesť hradenie na priehradný múr a do 2.8.1954 dať do prevádzky druhý agregát Francis. V lete 1953 dokončiť priehradu vo Veľkej Vlčej doline, reguláciu potoka a stavbu odpadového kanála, postaviť most na Troch ružiach. V druhej polovici r.1953 započať prepravu po preloženej železničnej trati. Postaviť cestu z Palcmanskej Maše na Kopec, cesta bola v roku 1954 hotová. Vládna úloha bola splnená.

3. Vládna úloha znela:
Do konca júla 1954 dobudovať priehradný múr na Hnilci, hladinu vody zvýšiť na maximum, betonáž previesť v stanovenom termíne, na preložke železnice ďalej pracovať, voda naplno potečie cez Kaplánovú turbínu do Dobšinského potoka.

V lete boli na priehrade učitelia a študenti ako brigádnici, v roku 1953 bola Vlčia dolina zastavaná barákmi pre brigádnikov. Aby sa voda medzi Stratenou a Stratenskou Pílou mohla dvíhať, bola postavená nová cesta na Glac. Pred zdvihnutím vody boli zbúrané domy na Stratenskej Píle. Občania odišli hlavne do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne.

Priehradu, krátko po zvolení za predsedu vlády, navštívil Viliam Široký. Vo Vlčej doline priemerne pracovalo 300 a na Palcmanskej Maši 400 robotníkov mimo brigádnikov.

Jednou z úloh vodného diela Priehrada Palcmanská Maša je aj akumulovanie vody a vyrovnanie prietoku rieky Hnilec. Tu sa jeho opodstatnenosť dokázala v roku 1974, keď prešlo doteraz najväčšou zaťažkávacou skúškou. V októbri spomínaného roku dosiahli zrážky 400 % normálu a počas dvoch dní spadlo na tomto území 130 mm zrážok. Preukázala sa schopnosť vodného diela zvládnuť aj najzložitejšie situácie. V neposlednom rade treba spomenúť aj ďalšie účel, ktorý vodná nádrž spĺňa. Je to možnosť rekreácie, rybolovu a vodných športov.

„Šrenky“